Stanovisko k monitoringu

a k ochrane súkromia

03.05.2013
nahlásiť problém


 

A. Zadanie

  • Aké sú limity/obmedzenia pri fotografovaní v štátnom/súkromnom objekte?
  • Aké sú limity/obmedzenia pri fotografovaní tvárí/ŠPZ na prezentovaných fotografiách?
  •  

    B. Úvod

    Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy Ústavy SR, konkrétne z jej článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) v ustanoveniach § 11 až § 16. S ohľadom na širokú právnu relevanciu osobnostných práv sa na ich komplexnej ochrane podieľajú aj iné ako občianskoprávne predpisy; jedná sa o právne predpisy súkromného aj verejného práva, napr.:

    • č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov,
    • z. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
    • z. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, z. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
    • z. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii republikovaný ako úplné znenie z. č. 216/2010 Z. z.,
    • z. č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov,
    • z. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,
    • z. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok,
    • a iné.

     

    Jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia na práva na ochranu:

    • života a zdravia, telesnej integrity;
    • cti a ľudskej dôstojnosti;
    • súkromia;
    • mena (a priezviska);
    • prejavov osobnej povahy – tieto sú uvedené v § 12 OZ a z pohľadu fotografovania v štátnom/súkromnom objekte a z pohľadu vyhotovovania fotografií s obrazom tváre alebo ŠPZ auta sú najpodstatnejšie; k predmetom prejavov osobnej povahy, ktoré sú vymedzené v § 12 OZ patria:
    • písomnosti osobnej povahy,
    • zvukové záznamy osobnej povahy,
    • podobizne a obrazové snímky osobnej povahy;

     

    Podobizne a obrazové snímky osobnej povahy

    Podobizňou osobnej povahy je zachytenie osoby spôsobom umožňujúcim jej spoznanie. V zásade sa jedná o vyhotovenie podobizne, ktorá bola vytvorená súkromne (amatérsky) na súkromné účely. Podobizeň však môže spĺňať aj znaky autorského diela a môže byť chránená ako fotografické dielo v zmysle z. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Oprávnená osoba však musí dať súhlas (stačí aj ústny, prípadne postačí aj kývnutie hlavy na vyjadrenie súhlasu s vyhotovením fotografie oprávnenej osoby) na vytvorenie a zverejnenie svojej podobizne (napr. na reklamné účely) bez ohľadu na to, či ide o podobizeň osobnej povahy alebo o fotografické autorské dielo.

    OZ neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je zároveň spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch, na verejnosti, vo verejných funkciách. Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú tzv. zákonné licencie definované v § 12 ods. 2 a ods. 3 OZ.

    Podľa ust. § 12 ods. 2 OZ privolenie oprávnenej osoby nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

    Podľa ust. § 12 ods. 3 OZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

    Občianskoprávne ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, t. z., že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ak by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 a nasl. OZ sa už viaže na existenciu zavinenia toho, kto do osobnostného práva vykonal zásah.

    Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Obdoba ochrany niektorých osobnostných práv podobných právam na ochranu osobnosti je pre právnické osoby zakotvená jednak v OZ a jednak v z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObchZ“).

    Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti ej aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej bol neoprávnený zásah namierený a ktorej mohol spôsobiť ujmu. V prípade, ak by takýto zásah zasiahol súčasne osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z takto zasiahnutých osôb má práva domáhať sa ochrany svojich osobnostných práv.

    Osobnostné práva patria vždy iba konkrétnej fyzickej osobe a trvajú počas jej života. Tieto práva nie sú predmetom dedenia. Podľa ust. § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

     

    C. Fotografovanie fyzických osôb

    Ako už bolo vyššie uvedené, podľa právnej úpravy OZ má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Každá osoba má teda právo, aby vytvorením a použitím fotografie (napr. predaj alebo zverejnenie) nebolo zasiahnuté do jej súkromia alebo aby fotografiou nebola porušená ochrana prejavov jej osobnej povahy (napr.: podoby, tanca, spevu).

    Okrem všeobecnej ochrany pred zásahmi do súkromia, OZ v § 12 ods. 1 konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné vyhotovovať fotografie (obrazové snímky a podobizne podľa OZ) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Takéto fotografie sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením – súhlasom.

    Súhlas dotknutej osoby nie je potrebný vtedy, ak sa jedná o jeden z prípadov uvedených v § 12 ods. 2 a 3 OZ, teda súhlas nie je potrebný, ak sa fotografia/ie použijú na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 OZ), alebo ak sa použijú primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Avšak ani takéto použitie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 OZ).

    Na základe vyššie uvedeného teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie treba vyriešiť dve otázky:

    • za prvé aby vytvorením a použitím fotografie nedošlo k zásahu do súkromia fotografovanej osoby (alebo osoby dotknutej fotografiou),
    • za druhé, ak by mohlo dôjsť k zásahu do súkromia osoby podľa prvej otázky, fotograf musí zvážiť potrebný súhlas na vyhotovenie a použitie fotografie.

    V súvislosti s otázkou zásahu do súkromia základným kritériom pre vyhotovenie fotografie je posúdenie fotografa, či vyhotovením fotografie zasiahne do súkromia fotografovanej osoby.

    Zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie osoby dotknutej konkrétnou fotografiou/iami, no súdy čiastočne vypĺňajú túto medzeru svojou rozhodovacou činnosťou.

    K zásahu do súkromia nejde vtedy, ak ide o osobu ktorá zastáva verejnú funkciu a fotografia je vyhotovená pri výkone jej funkcie. Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez súhlasu). Súdy uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebný súhlas (napr.: pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora atď.).

    V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba súhlas alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez súhlasu. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste. Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.

    Ak teda fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie by bolo možné zasiahnuť do práva na súkromie, je lepšie vyžiadať si súhlas fotografovanej osoby.

    Náležitostí súhlasu fotografovanej osoby s vyhotovením alebo použitím fotografie nie sú striktne predpísané. Súhlas možno získať písomne alebo ústne.

    Za súhlas sa považuje aj jednoduché gesto (napr. prikývnutie). Osoba ktorá dáva výslovný súhlas na vyhotovenie fotografie by mala vedieť na aké účely má byť daná fotografia použitá. Vzhľadom na okolnosti prípadu, za súhlas možno považovať aj nevýslovný prejav, ktorým sa rozumie strpenie fotografovania, ak to samozrejme nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takýmto spôsobom súhlasila s fotografovaním.

    Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.

    OZ v § 13 upravuje prostriedky ochrany osobnosti. Doslovný výklad § 13 ods. 1 OZ ustanovuje, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti (v našom prípade vyhotovenie fotografie resp. jej použitie), aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (morálne – napr. ospravedlnenie). § 13 ods. 2 OZ konštatuje, že pokiaľ by sa nezdalo zadosťučinenie podľa ods. 1 postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má táto osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom výšku ujmy podľa tohto odseku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

     

    D. Fotografovanie objektov

    Otázka fotografovania iných objektov ako FO, nie je, okrem určitých výnimiek, v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená.

    Pri fotografovaní objektov ako napr. auto, dom alebo iných vecí vo vlastníctve určitej osoby treba posúdiť, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k porušeniu práva na súkromie vlastníka vecí takto zachytených (napr.: zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).

    Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov.

    Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.

    Čo sa týka fotografovania verejných budov a iných verejných predmetov, táto otázka je upravená v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa zúženého výkladu § 63 ods. 1 a 2 tohto zákona v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania, pričom o zákaze fotografovania a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. To znamená, že verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. V prípade že zákaz fotografovania bude porušený, dopustí sa fotograf priestupku za ktorý zákon podľa § 78 ods. 3 písm. c.) umožňuje uložiť pokutu až do výšky 1.659,70 EUR). Taktiež policajt môže zaistiť fotoaparát, ak má podozrenie, že súvisí so spáchaním priestupku a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci je policajt povinný vydať potvrdenie o zaistení veci osobe, ktorej zaistená vec patrí, spolu s jej podrobným popisom.

    Zákaz fotografovať možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz fotografovania záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr.: v nákupných centrách, predajniach). Tým, že navštívime nákupné centrum, vstúpime do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi vlastníkom nákupného centra (alebo predávajúcim) a fotografom. Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Podmienky však nesmú byť diskriminačné. V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok ani o trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.

    Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo príslušník SBS má právo požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr.: v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).

     

    E. Judikatúra

    • Rozsudok NS SR z 28. apríla 1998, sp. zn. 1 Cdo 89/97;
    • Uznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3 Cdo 137/2008;
    • Rozhodnutie NS ČR z 22.09.2004, sp. zn. 30 Cdo 181/2004;
    • Rozhodnutie NS ČR z 19.10.2005, sp. zn. 30 Cdo 936/2005;
    • Rozhodnutie NS ČR z 31.01.2008, sp. zn. 30 Cdo 3361/2007;
    • Nález ÚS SR z 05.01.201, sp. zn. II ÚS 44/00-133;
     
    facebook twitter youtube © 2010 - 2019 by go-ok; realizácia Fusion IS, s.r.o