Bratislava je plná prekážok.

Ľudia so zdravotným postihnutím si ich zakresľujú do vlastných máp.

03.05.2013
nahlásiť problém

BRATISLAVA, SME. Každý má pre Bratislavu iné mapy. Na jednej sú cyklotrasy, inde dobré krčmy či miesta umenia. Inam chodia športovci a úplne iným smerom sa vyberú tí, čo hľadajú dobré víno.

Mapy ľudí s postihnutím sú však úplne iné, plné prekážok, ktoré na mapách zdravých nevidno. Všetky cesty sú na nich dlhšie a ťažšie.

 

Prechádzka mestom

Bratislavou nás sprevádzal Ivan Páleník na vozíku. Ivan ide pomalšie než bežný chodec. To je úplne prvé, čo si pri spoločnej prechádzke uvedomíte. A namiesto na strechy domov a do výkladov sa radšej díva na zem, pretože to, čo väčšinu ľudí nezaujíma, je preňho zásadný problém.

Aj medzi vozičkármi sú rozdiely. Niektorí sa dokážu s pomocou odviezť v MHD, iní sú odkázaní na auto. Vozičkárske miesta na parkovanie sú podľa Ivana veľmi dôležité nielen na strategických miestach. Postupne však miznú.

Ukazuje nám parkovací box, pôvodne určený pre postihnutých: „Firma potom, ako prešla kolaudáciou novostavby, po čase zatrela symbol vozičkára a nahradila ho iným.“

Značenie používaním mizne. Opotrebúva sa a keď ho obnovia, často už na mieste pre postihnutých parkujú zdraví zákazníci. „Jeden veľký reťazec robí donášku nákupu do domu. Je to veľká pomoc,“ hovorí, že to vie vyriešiť problém s dopravou či parkovaním.

 

Ivan Páleník pred prekážkou

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

 

Mesto brzdí

„Vidíme inú Bratislavu,“ hovorí a opisuje, ako si v hlave vytvára vlastnú mapu, na ktorej vidí parkovacie miesta, funkčné toalety a bezpečné križovatky. Najhoršie sú podľa neho staré stavby, ktoré pamiatkári neumožnia meniť. Aj najstarší kostol vo Švédsku má pritom podľa neho bezbariérovo riešený vstup.

Zle urobené asfaltové spoje, nedoriešený obrubník, to všetko zdravý človek bezmyšlienkovite prekročí. Vozičkár musí plánovať a hľadať riešenia. „Ak vám aj niekto pomôže, od istých sklonov hrozí, že z vozíka vypadnete.“

Ľudia podľa Ivana Páleníka čakajú, že vozičkári budú vždy vďační a milí. „Ale aj my sme len ľudia, občas aj s nie dobrou náladou.“

Spomína dávnejší zážitok, keď jeho kamaráta dal majiteľ vyhodiť z reštaurácie, lebo si neželal, aby mu vozičkári odstrašovali hostí. Nedávno sa to isté stalo kolegovi v petržalskej pizzerii: „Údajne hrozilo, že vozíkom obije stoly,“ hovorí, kým jeho vozík hrkoce na dlažbe z mačacích hláv na Klariskej.

Ivan na druhej strane rozumie aj majiteľom, ktorí sa zdráhajú investovať peniaze do drahších riešení priateľských voči vozičkárom.

 

SME 3.5.2013

 

 

comments powered by Disqus
 
facebook twitter youtube © 2010 - 2019 by go-ok; realizácia Fusion IS, s.r.o